Ako sa myšiak Miško hral na rytiera
Kedysi dávno v stodole gazdu žil malý myšiak Miško. Jeho snom bolo stať sa rytierom.
"Keby som bol rytierom!" vydýchol si myšiak Miško. "Bol by som suprovým rytierom. Na brnení by som mal nakresleného ryšavého rysa a na meči korytnačku."
Raz ráno sa myšiak Miško zobudil a rozhodol sa, že si splní svoj sen a bude sa hrať na rytiera. Zavolal si svojich kamarátov: Bystríka, Abyho a Bylinku, ktorá bude hrať pyšnú princeznú, ktorú mal Miško zachrániť. Bylinka sa ho opýtala:
"Miško, kde máš brnenie?!"
Ale myšiak Miško sa zasmial:
"Bylinka, pôjdeme predsa k strynke kobyle. Tá je kováčka a brnenie mi určite urobí!"
Keď tam došli, poprosili strynku, aby ho Miškovi urobila. Kobyla súhlasila, no na začiatku ešte pripomenula:
"Bude to dlho trvať!"
Miško chcel strynke niečo netrpezlivo odvetiť, ale Bylinka ho upokojila:
"Neboj sa, čoskoro ho budeš mať."
Keď kobyla zavolala Miškovi, že má brnenie hotové, zavolal Bylinku a svojich kamarátov, aby s ním išli poň. Keď stáli pred strynkou kobylou, boli veľmi netrpezliví. Brnenie vybrala z akejsi poškriabanej skrine a dala ho Miškovi. Prikázala mu:
"Miško, obleč si ho!"
Ten si ho obliekol a bolo mu ako uliate. Vyzeral v ňom veľmi pekne. Kobyle sa poďakovali a odišli.
Domov prišli na obed, lebo od kobyly je to dosť dlhá cesta.
Pyšný Miško sa začal hrať s kamarátmi. Hrali sa na skrývačku, šmýkali sa na šmýkačke, plávali v koryte rieky Torysy, naháňali sa, ale Miško sa v tom nemohol poriadne ani hýbať, a keď spadol, poriadne to zarinčalo. Postavili si aj skrýšu.
Deň im ubehol veľmi rýchlo, dokonca nemysleli ani na jedlo. Ani nevedeli, že ich doma čakajú bryndzové halušky.
Večer Miškovi kamaráti odišli. Aj on si išiel ľahnúť a tešil sa, že konečne si splnil svoj dávny sen - byť rytierom.
Ninka Jatyelová, 3. B